Zaujímavosti zo zbierok MMB: Dve mačky s dvomi veľmi rozdielnymi príbehmi

Ich vznik delia stovky rokov a viac než desaťtisíc kilometrov – napriek tomu sa dve neveľké figúrky mačiek stretli v zbierkach Múzea mesta Bratislavy. Aký je ich príbeh?

Detská pískacia hračka z mäkčeného plastu pochádza z československého podniku Gumotex Břeclav. Oranžovú mačku pravdepodobne navrhla česká priemyselná výtvarníčka Libuše Niklová (1934 – 1981), ktorej legendárne zvieratká si mnohí pamätajú z detstva. K jej najslávnejším návrhom patrili ohybné „harmonikové“ či nafukovacie hračky, ktoré sa preslávili aj v zahraničí. Ako doklad každodenného života v druhej polovici šesťdesiatych rokov sa táto štylizovaná figúrka napokon ocitla aj v zbierke hračiek MMB.

Príbeh druhého predmetu bol donedávna oveľa tajomnejší. Viac sa o ňom dozvieme z textu *Atahualpova mačka. Bratislavský príbeh starej peruánskej sošky*, ktorý Milan Kováč napísal pre knihu *Životopisy ľudí a vecí*, sprevádzajúcu rovnomennú výstavu v roku 2025. Kováč priam detektívnym spôsobom pátral po tom, ako sa táto mačka dostala do zbierok MMB a aká mohla byť jej pôvodná funkcia. Zistil, že predmet, ktorý múzeu daroval známy prešporský archivár Ján Nepomuk Batka (1845 – 1917), pochádza z ďalekého Peru, najskôr z kultúry Chimú (1470 – 1533 n. l.).

Odkiaľ pochádza?

Batka, nadšený etnológ a zberateľ, kúpil sošku na svojich cestách po svete a jeho dary sa stali základom zbierky mimoeurópskych kultúr MMB. Kritické skúmanie pôvodu týchto predmetov, ktoré priniesla výstava a kniha *Životopisy ľudí a vecí*, tak dopĺňa globálny príbeh o tom, ako v devätnástom storočí putovali po svete pôvodne kultové predmety, ktoré kolonizačné procesy priviedli až do strednej Európy.

Súčasťou takýchto životopisov je nevyhnutne aj kritické zhodnotenie pôvodných záznamov. Soška v rozpore so zápisom v prírastkovej knihe nepochádza z Atahualpovho paláca, ktorý preslávil cestovateľ Alexander von Humboldt, a dokonca nemusí ísť ani o domácu mačku – tie totiž v tom čase v Južnej Amerike nežili. Pravdepodobne teda ide o zobrazenie pumy, ktorá bola v kultúre Chimú považovaná za symbol múdrosti, ale aj dedičstva predkov. Zdá sa preto, že plnila skôr úlohu ochranného amuletu; nesie stopy mechanického poškodenia a korienkov, ktoré naznačujú, že predmet strávil dlhý čas v zemi.

Zásahy a nedokonalosti, ktoré predmetom vtiskli desiatky a stovky rokov ich života, sú zároveň zásadnými záznamami cesty, ktorú prešli, a hodnôt, ktoré v sebe skrývajú. Stopy poškodenia oboch predmetov sú jedinečnými dokladmi toho, akým životom predmety žili a akú úlohu v danej spoločnosti zohrávali: gumová mačka ako milovaná hračka bratislavského dieťaťa, ktoré sa učí spoznávať svet – a keramická mačka z Peru ako predmet, ktorý naopak sprevádza zosnulého v posmrtnom živote.

Zdroje:

Švantnerová Jana (ed.), *Životopisy ľudí a vecí / Biographies of people & things. Mimoeurópske zbierky v Múzeu mesta Bratislavy,* MMB 2025